Kalendár

NATUR-PACK

Cestovné poriadky

Spišský Štiavnik,PD

Spišský Štiavnik,kostol

Spišský Štiavnik,č.d.225

Spišský Štiavnik,Kaštieľ

Dejiny obce

Obec Spišský Štiavnik sa nachádzajúca v okrese Poprad v Prešovskom kraji, na hornom toku rieky Hornád v severozápadnej oblasti Slovenského raja. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1246 ako opátstvo rehole cisterciátov. Obec niekoľkokrát vyhorela.

Dejiny obce

Spišský Štiavnik je starou slovanskou obcou, ktorej dejiny sú úzko späté s miestnym cistercitským opátstvom Panny Márie, ktoré založil brat uhorského kráľa Bela IV.Medzi rokmi 1216-1223. Názov obce je odvodený od tunajšieho potoka Štiavnik. Hoci sa Spišský Štiavnik ako obec vyskytuje prvykrát v listinách až roku 1294 ako vila Sceunuk, na základe archeologických nálezov bol osídlený Slovanmi pred 13. storočím. Pri požiari v roku 1260 kláštor i obec vyhorela, ale Bela IV. potvrdil donáciu na majetky patriace kláštoru.

Okrem Štiavnika súčasťou panstva cistercitov boli obce Hranovnica, Spišské Bystré, Kravany, Vikartovce, Spišská Teplica, Nižná Šuňava, Liptovská Teplička, Primovce, Vydrník, Jánovce a zaniknuté stredoveké dediny Alcnov a Stojany. Obce opátstva boli potom dosídlené na emfytentickom práve šoltýsmi koncom 13. a začiatkom 14. storočia.

V ďalších dokumentoch sa obec vyskytuje pod názvami Savnik a Schewnik /1294/, Cheunyk /1347, Chonyk /1425/, Schawnyk /1598/, Scawnik /1773/, Ssčawnik /1808/, Štiavnik /1920/, a súčasný názov Spišský Štiavnik eviduje od roku 1948.V roku 1531 počas bojov medzi Levočou a Kežmarkom kláštor vyhorel. Na jeho mieste dal ešte do polovice 16. storočia postaviť kaštieľ jeho nový pán Hieroným Laský, zemepán sídliaci na Kežmarskom hrade. Medzitým v roku 1543 opátstvo v Spišskom Štiavniku zaniklo. Zemepánom poddanských obci patriacich k opátstvu sa stali Laskyovci. Koncom 16. storočia istý čas boli obce opátstva zalohované Turzovcom a Rueberovcom a roku 1579 Tôkôlyovcom. Tí ich vlastnili až do roku 1684, kým im neboli majetky skonfiškované v dôsledku povstania proti panovníkovi. Potom sa najväčšia časť bývalého opátstva dostala do rúk jezuitom, ktorí ich vlastnili do roku 1773. Po vzniku Spišského Biskupstva roku 1776 mu boli odovzdané aj majetky bývalého štiavnického opátstva. Teda zemepánom Spišského Štiavnika až do zrušenia poddanstva bolo Spišské biskupstvo.

Spišský Štiavnik patril v minulosti k stredne veľkým poľnohospodárskym poddanským obciam. Roku 1598 tu stálo 40 domov. V roku 1787 v obci v 111 domoch žilo 736 obyvateľov a v roku 1828 už 934 ľudí.

Podľa historika nášho rodáka Jána Vencka kostol stál v obci už koncom 13. storočia. Patrocínium Panny Márie je doložené roku 1302 a 1398. Je zhodné s patrocíniom miestneho opátstva. Od roku 1700 evidujeme konkrétnejšie mariolologické patrocínium a to Narodenie Panny Márie, resp. Narodenie Kráľovnej anjelov, v súčasnosti je chrám zasvätený k úcte Narodenia Panny Márie. Panna Mária sa objavila aj na prvej pečati obce, ktorou obec overovala svoje dokumenty. Pochádzala z roku 1760 a vo svojom poli obsahovala Pannu Máriu s Ježiškom a kruhopis pečate niesol nápis: “Sigilium pagi Schavnik”. Podarilo sa nájsť iba jej veľmi nekvalitný odtlačok na písomnosti z roku 1780, kde sa v pečatnom poli rysuje hlava Panny Márie a Ježiška. Obec si v roku 1821 dala vyhotoviť nové pečatidlo, ktoré pravdepodobne bolo podobné staršiemu z roku 1760. Od tohto obdobia hlavne vplyvom germanizácie a maďarizácie sa pečať niekol’ko krát menila hlavne nápis, ale symbolika Panny Márie s Ježiškom stále zostávala.

Pri tvorbe obecného erbu bola teda k dispozícií pečať z roku 1821, o ktorej predpokladáme, že bola podobná staršej z roku 1760. Vzhl’adom k tomu, že kult Panny Márie a jej patrocínium pretrvali po stáročia v obci je namieste, že do erbu obce bol prevzatý kompletný obraz pečatného poľa do tejto dnešnej podoby.

Od času cistercitov sa celá dolina volala Mariánska- to znamená, že všetci poddaní sa volali “Mariáni”. Obyvatelia Mariánskej doliny boli oslobodení od rozličného mýta /cla/ a na rúchu nosili odznak s iniciálmi MV z lat. prekladu MARIAE VALLIS – Mariánska dolina. Luteráni to zrušili, ale za času jezuitov bol tento zvyk opäť obnovený. Neskôr toto pomenovanie ostalo iba Štiavničanom, takže na okolí sme dodnes známi ako “Mariáni”. Možno práve preto, že život, práca, poslanie i myslenie Štiavničanov je od samého začiatku poznačené hlbokou, živou a nezlomnou vierou v Boha. Osobitné miesto tu zohrávala a zohráva Panna Mária, patrónka obce, ktorá pomáhala prežiť aj v tých najhorších časoch -v časoch tatárskych vpádov, vysťahovalectva, I. i II. svetovej vojny, ale i v časoch totality. Všetko, čo si dokázali zo svojich predstáv a túžob uskutočniť, predchádzalo úprimnej modlitbe “Pod Tvoju ochranu sa utiekame svätá Božia rodička…

Kaštieľ

V súčasnosti sa úradne nazýva: Spišský Štiavnik – Kaštieľ. Pri svojom zrode patril k Štiavnickému panstvu, ktoré tvorilo oblasť od Liptovskej Tepličky po Hrabušice. Leží na juhovýchod od Popradu. Štiavnický kláštorný hrad je typickou ukážkou, že nielen svetskí zemepáni žili z mozoľov poddanýtch, ale aj mnísi, páni tohto kláštorného hradu. Opát kláštora vymohol roku 1292 od panovníka, aby susedné obce povinne odovzdávali pre kláštor desiatky.

V bojoch o Uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. boli osada i hrad niekoľkokrát vyplienené a prívrženec Zápoľského Lasky hrad dobyl. Za odmenu Zápoľský vymenoval Laskyho za spišského župana (1528) a daroval mu Štiavnický hrad. Lasky premenil hrad na dôležitú pevnosť (1533). Jeho syn roku 1574 predal hrad Štefanovi Thurzovi. Roku 1579 bol už pánom hradu Šebastian Tököly, ktorého syn Štefan prestaval hrad na kaštieľ v renesančnom slohu. Po tejto prestavbe ostal z pôvodneho hradu vlastne iba materiál, preto treba štiavnický kaštieľ považovať za stavebnú pamiatku zo 16. storočia. Jeho terajší vzhľad nám už nepatrnými zvyškami pripomína jeho renesančný výzor.

Po páde Tökölyovcov (1669) kaštieľ získal ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi, ktorý tam roku 1699 usadil jezuitov, ktorí k jeho západnej strane pristavali kaplnku. Jezuiti vlastnili kaštieľ až do zrušenia rádu Jozefom II. (1782 ). Vtedy prešiel do majetku novozriadeného Spišského biskupstva (1786). Roku 1832 dal vtedajší biskup Jozef Bielik kaštieľ prestavať. Pri renovácii v rokoch 1832 – 1834 a 1891 – 1908 sa narušil renesančný vzhľad kaštieľa. Roku 1925 kaštieľ vyhorel a v rokoch 1927 až 1929 ho renovovali podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Kaštieľ naposledy renovovali v roku 1950.
Exteriér
Poschodový kaštieľ ma štvorcový pôdorys s nárožnými vežami, ktoré sú na západe hranolové a na východe kruhové. Fasády sú úplne hladké, len na vstupnom priečelí je malý tympanón. Kaštieľ obklopuje múr, respektíve ďalšie krídlo, ktoré ukončuje renesančná arkatúra. Na nároží opevnenia sú kruhové vežičky.Ku kaštieľu patria hospodárske budovy a kaplnka, postavená zo sekundárne použitých kameňov, ako aj ranogotických architektonických detailov pochádzajúcich z kláštora.
Interiér
Dispozícia kaštieľa je pozmenená – v niektorých miestostiach sú korýtkové klenby, inde rovné stropy.V jednoloďovej kaplnke je oltárny obraz Zvestovania Panny Márie z čias okolo roku 1835 od J. Czauczika. V súčasnosti je v kaštieli sociálny domov mládeže a SOU.
Na kaštieli je od roku 1955 bocianie hniezdo a bociany sa doňho každoročne vracajú.

Kostol

Gotický rímsko-katolícky kostol z konca 14. storočia, barokovo upravený v 18. storočí. Stojí uprostred obce pri Hornáde v riadne omurovanom, priestrannom dvore. Pre veľkú vlhkosť v kostole nie sú žiadne krypty. Hlavný oltár je venovaný ku cti Narodenia Panny Márie. Roku 1700 sa okrem hlavného oltára „antiqui operis“ so zatváracími krídlami, v strede so sochou Panny Márie, okolo ktorej bolo šesť sôch apoštolov a sochy svätého Štefana, Ladislava, Mikuláša, Martina, Kataríny a Barbory, spomínajú aj bočné oltáre svätej Heleny, svätej Kataríny a svätého Mikuláša. Všetky bočné oltáre však boli zničené.

Roku 1705 urobili v kostole novú povalu a celý kostol vyzdobili katolíckymi obrazmi a sochami. V kostole je aj malý chór pre spevákov s orgánom. Terajší zvon pochádza z roku 1752 a je zdobený reliéfnym dekorom a nápisom. Roku 1738 boli na veži zriadené hodiny. Roku 1752 boli postavené dva bočné oltáre. Prvý k úcte svätej Anny a druhý k úcte svätého Jozefa.

Najstarší kalich pochádza z roku 1749. Je strieborný,ale pozlátený. Kamenná krstiteľnica pochádza z roku 1649. Na kužeľovom podstavci je kužeľovitý driek a oblá kupa. Má medený, tepaný, stupňovitý vrchnák, na ktorom je nápis s letopočtom. Roku 1767 bola od základov vymurovaná nová veža, a tiež v tom roku bola pokrytá strechou. Posledná oprava veže bola prevedená v roku 1991, kedy bola renovovaná a pokrytá medeným plechom.